Blíži sa vysvedčenie... Vážení rodičia!

Ako ten čas letí. Onedlho sa skončí ďalší školský rok a Vaše deti prídu domov s vysvedčením.                         Táto chvíľa by mala  zostať príjemnou spomienkou pre Vás, ale aj vaše deti.  Aj slabšieho žiaka treba nejako motivovať, aj za horšie vysvedčenie treba pochváliť. Každý rodič by mal zvážiť, do akej miery sú tresty za zlé známky účinné a či sú vôbec potrebné. Už len to, že dieťa chodí do školy a počúva tam veci, o ktorých možno nikdy predtým nepočulo, je pre neho prínosom. Známkam netreba prikladať taký veľký význam, aby kvôli nim bolo dieťa v strese.    

Každé dieťa by malo vedieť, že vysvedčenie a rodičovská láska sú dve veci, ktoré spolu nesúvisia.

Ø  Aj keď prídete celkom vyšťavení z práce, venujte dostatok času svojim deťom. Opýtajte sa ich, aký mali v škole deň  - dávate im tým najavo, že vám  záleží na nich, nie len na ich známkach alebo vysvedčení.

Ø  Ak však máte doma žiaka, ktorému škola nejde ako po masle, nehanbite sa požiadať, aby vám dieťa ukázalo svoju tašku, zošity a učebnice. Robte to formou úprimného záujmu, nie formou kontroly. Možno sa po rokoch pobavíte, ak si pri tom zaspomínate na vlastné školské časy.

Ø  Nenúťte svoje dieťa, aby vám prednášalo učebnú látku naspamäť. Pokojne priznajte, že ste to už dávno zabudli a že sa necháte poučiť od svojho dieťaťa. Dieťaťu dáte pocit dôležitosti, že vám môže predviesť svoje vedomosti a ani si neuvedomí, že si tým látku zopakuje a utvrdí - a vy sa možno dozviete niečo, čo ste dávno zabudli. Rozvrh hodín majte na viditeľnom mieste, aby ste vedeli, o čom sa máte s dieťaťom rozprávať.

Ø  Pravidelne kontrolujte žiacku knižku. Deti majú celkom iné priority než školu a školské povinnosti. Často zabudnú doma oznámiť niečo dôležité. Tiež nebudete prekvapení, ak naraz uvidíte celý stĺpec zlých známok.

Ø  Nekarhajte dieťa za zlé známky! Radšej pátrajte po príčinách, prečo ich nosí. Niekedy dieťa naozaj nemá bunky na istý predmet, no niekedy stačí trochu zmeniť prístup a zo slabého žiaka sa môže stať výborný. Nájdite správnu motiváciu pre získanie lepších známok. Dobrá známka pre dieťa neznamená nič, ak za ňu doma nie je aspoň nejako ocenené. Rovnako zlá známka neznamená nič, ak sa mu za ňu dostane vždy len trest a nerieši sa príčina.

Ø  Aktívne sa zapájajte do triednych mimoškolských aktivít. Nájdite si čas aspoň na individuálne konzultácie s učiteľom, ak vám pracovná doba neumožňuje schádzať sa na rodičovských združeniach. Učiteľ vám isto ochotne poskytne informácie týkajúce sa vášho dieťaťa.

Ø  V prípade, že vám učiteľ oznámi, že má s vaším dieťaťom problémy, nesnažte sa ho brať ako nepriateľa. Keby učiteľovi na vašom dieťati nezáležalo, nesnažil by sa s vami to konzultovať. Ak vám učiteľ odporučí vyšetrenie u špecialistu, neberte to ako hanbu. Je to len snaha pomôcť vášmu dieťaťu nájsť vhodný spôsob výuky a stanovenie diagnózy tomu môže len napomôcť.

Ø  Škola je pre dieťa zamestnaním. Vysvedčenie nie je len "výplatná páska" žiaka, ale aj jeho rodičov. Aj keď nesplní vaše očakávania, odmeňte zaň svoje dieťa. Niekedy znamená ľudský prístup zamestnávateľa viac než výplata. Nečakaná odmena za slabšie vysvedčenie môže dieťa naštartovať k lepším výsledkom. V každom prípade by si mali rodičia uvedomiť, že sú to len známky na kuse papiera, ktoré nikoho nebudú zaujímať, keď dieťa dospeje a bude sa živiť samo (aj keď dobré vzdelanie je cesta k lepšiemu živobytiu).

Ø  Prázdniny sú na to, aby si deti oddýchli od školy a povinností. Nenúťte deti cez prázdniny sedieť nad učebnicami. Ak to už musí byť, určite si nejakú pravidelnosť a rozsah úloh, aby dieťa nebolo školou a učením znechutené ešte viac než cez školský rok. Za jedny prázdniny nikto nezabudne ani čítať, ani rátať a prvé hodiny v škole sa zvyčajne i tak venujú opakovaniu učiva z predošlého ročníka.

Ø  Škola nie je len o učení a učiteľoch. Opýtajte sa občas aj na kamarátov, môžete sa tak dozvedieť, či náhodou vaše dieťa niekto nešikanuje, resp. či sa naopak nedalo k nevhodnej skupine a nevenuje sa nevhodným aktivitám.

Za známky sa nemá trestať, lebo ony v skutočnosti vôbec nič nehovoria o vašich deťoch.

Dobré vysvedčenie nemožno brať ako samozrejmosť, skrýva sa za ním priveľa úsilia. Je nutné dieťa pochváliť, dať mu najavo rodičovskú radosť a hrdosť nad jeho schopnosťami.

Nad vysvedčením, ktoré nepoteší, treba spoločne so svojim potomkom porozmýšľať a následne by rodič mal dať dieťaťu ďalšiu šancu. Dieťa zvyčajne dôvera rodičov povzbudí a motivuje.

 


http://www.rodinka.sk/predskolak/prvacik/pracovne-listy-pre-prvacikov/

 

 Zaujímavosti zo školstva
Linky na informatiku:
http://infovekacik.sk/
http://www.toytheater.com/
www.alik.cz
www.bublina.sk
www.csas.cz/sporinek - finančná gramotnosť


Rýchle tempo

Tempo, ktorým švihajú už aj prváčikovia, sa niektorým veľmi nepozdáva, no je to realita. Detičky prídu do školy „vyzbrojené“ rôzne, niektoré sú úplne v pohode, iné majú troška problém s rúčkou, ktorá sa rýchlo unaví, ďalšie zase so sústredením sa.

Samozrejme, majú čas na to, aby sa adaptovali, tých niekoľko dní je veľmi kráka doba.

Ak sa vám zdá, že vaše dieťa potrebuje viac alebo si ešte pýta úlohy

alebo vás pani učiteľka požiada o intenzívnejšie precvičovanie doma, nemusíte kupovať rôzne pracovné zošity alebo si sami vyrábať pracovné listy. Na internete nájdete rôzne stránky, ktoré vám ich ponúkajú.

Nás zaujali napr. tieto stránky:


ŽIVOTNÉ ZRUČNOSTI

 

Vo Vysoko efektívnom učení/ITV sa životné zručnosti definujú ako osobné a sociálne vlastnosti či spôsobilosti, ktoré podporujú dosiahnutie najlepšieho osobného výkonu.

Používajú sa počas vyučovania, v mimovyučovacej aj mimoškolskej činnosti a sú súčasťou komplexného výchovno-vzdelávacieho programu. Zvyšujú školskú úspešnosť žiakov tým, že im poskytujú nástroje, aby mohli podávať najlepší osobný výkon. Výrazne ovplyvňujú aj kvalitu vzťahov v triede. Zoznam životných zručností je otvorený a je možné pružne ho modifikovať. Učitelia si z neho vyberajú kompetencie, na ktorých chcú so žiakmi pracovať ( ročne najviac 4-5 sociálnych zručností). K zoznamu existujú aj piktogramy, ktoré sú v triede umiestnené na viditeľnom mieste, alebo ich žiaci majú aj v zošite, vo forme kalendára a podobne. Najčastejšie sa ako prvé spolu s pravidlami spolužitia zavádzajú priateľstvo, starostlivosť, sebadôvera, spolupráca, zodpovednosť. Zoznam má zatiaľ 19 položiek, ktoré je možné rôzne usporiadať. So zoznamom je možné pracovať aj bez používania celého programu, existuje na to prepracovaný metodický postup (Kovaliková, Olsenová, 1998). Ide o tieto sociálne zručnosti a vlastnosti:

  1. sebadôvera (hrdosť) – byť presvedčený, že dokážem niečo zmysluplné urobiť – „Som schopný, mám na to.“
  2. integrita–  byť poctivý, úprimný a mať morálne pravidlá – „Stojím si za slovom.“, „Neklamem.“
  3. zdravý rozum – hľadať správne rozhodnutia, mať schopnosť vybrať to najlepšie z viacerých alternatív – „Dokážem si vybrať tak, aby to bolo pre mňa aj pre ostatných čo najlepšie.“
  4. zmysel pre humor – rád sa smiať a byť vtipný bez zraňovania druhých – „Rád sa bavím a smejem, ale nie na úkor druhých.“
  5. zodpovednosť – byť zodpovedný a dôveryhodný – „Môžeš sa na mňa spoľahnúť. Spravím, čo som sľúbil. Môžeš so mnou počítať.“
  6. zvedavosť – rád sa niečo nové dozvedieť, mať radosť z poznávania vecí – „Ako to vlastne je? Ako to funguje? Prečo je to tak? Môžeš mi o tom povedať viac?“
  7. starostlivosť – mať ohľad na iných – „Záleží mi na tebe, na tom čo chceš a ako sa cítiš.“
  8. priateľstvo – vedieť si vybrať a udržať priateľa pomocou vzájomnej dôvery a starostlivosti – „Môže sa na mňa spoľahnúť, keď bude potrebovať, pomôžem mu, ako len budem môcť.“
  9. starostlivosť – všímať si, čo potrebujú iní ľudia a vedieť im poskytnúť pomoc „Môžem ti nejako pomôcť?“
  10. spolupráca – dokázať pracovať spoločne s inými – „Viem spoločne s ďalšími niečo urobiť.“
  11. participácia – chcieť sa zúčastňovať na dianí okolo seba a byť ochotný pracovať – „Rád sa na tom zúčastním a niečo urobím.“
  12. riešenie problémov – vedieť odhadnúť, čo dokážem a potom to použiť – „Dokážem vyriešiť problém sám a ak na to nestačím, viem vyhľadať pomoc iných.“
  13. iniciatíva – vedieť urobiť prvý krok – „Dokážem začať. Urobím to teraz.
  14. trpezlivosť – vedieť počkať, ak je treba, vedieť vytrvať pri určitej činnosti, ak vyžaduje čas – „Dokážem počkať, dokážem dlhšie pracovať.“
  15. snaha – vedieť usilovne pracovať a byť ochotný urobiť čo najviac a čo najlepšie dokážem – „Viem podať svoj najlepší výkon.“
  16. vytrvalosť – vedieť dokončiť, čo som začal – „Dokážem vytrvať vo svojej práci, až kým nie je dokončená.“
  17. organizácia – vedieť si veci naplánovať, usporiadať a realizovať – „Premyslím si, čo budem robiť a potom to spravím.“
  18. flexibilita – mať schopnosť meniť plány podľa potreby – „Viem nájsť nové, lepšie riešenie v zmenenej situácii.
  19. akceptácia – prijímať odlišnosti. – „Inakosť neposudzujem ako lepšiu či horšiu. Každý sme orginálny, môžeme sa navzájom obohatiť.“

 


  komunita

         Význam životných zručností a pravidiel spolužitia sme si vysvetlili primeraným spôsobom v rámci ranného kruhu, ktorý je súčasťou každodenného vyučovania, mimoškolskej činnosti- v ŠKD... najmä na prvom stupni je komunita ako pravidelne sa schádzajúce spoločenstvo detí a pedagóga, ktoré sa navzájom delia o svoje skúsenosti, zážitky.

         Deti i pedagóg sedia spolu v kruhu, majú vzájomný očný kontakt a môžu nerušene komunikovať, čo výrazne rozvíja ich komunikačné zručnosti a trénuje schopnosť aktívneho počúvania. Kruh vyjadruje rovnocennosť vzájomných vzťahov. Nemá začiatok, ani koniec, všetci sedia v približne rovnakej výške.  Komunity nenásilne preladia deti  tým, že im umožňujú vyjadrovať svoje pocity. V triede sa vytvárajú vzťahy dôvery, posilňujú sa celoživotné pravidlá triedneho spolužitia. Pedagóg uplatňuje partnerský prístup, jeho úlohou je pozitívne podporovať u detí dodržiavanie dohodnutých pravidiel spolužitia a to najmä aktívne počúvanie, dôvera, vzájomná úcta, pravdivosť (v slovách a činoch) a najlepší osobný výkon .

                                                      

Pravidlá rozhovoru v komunite

Komunita končí reflexiouoceňovaním, t.j. hodnotiacou chvíľkou. Otázky zamerané na reflexiu sú napríklad: „Čo som si uvedomil? Čo máme spoločné? Zaznamenal podľa teba niekto včera posun vo svojom výkone? Ako si sa cítil, keď ťa hodnotili? Vedel si správne ohodnotiť spolužiaka? Nemal si s tým problém? Sú úlohy, ktoré robíme zaujímavé? 

          Pedagóg u detí rozvíja poznanie aké životné zručnosti sme v skupine použili a deti vyberú z obrázkov , ktoré sa podľa nich v  komunite a najmä počas hodnotiacej chvíľky objavili.

Príklady oceňovania v triede: 

Oceňujem  Jakubka , že sústredene celý čas počúval a neskákal mi do reči. Páčilo sa mi, že Alžbetka  bola úprimná a povedala nám aj o svojom neúspechu. ďakujem Boriskovi a Kajke, že vedeli  spravodlivo oceníť kamarátov...“ Všetkým môžeme zatlieskať  srdiečkovým potleskom...


PREČO SME S ROZHODLI PRACOVAŤ    S TýMTO  ŠLABIKÁROM?

Séria učebných textov, ktorá ponúka nový prístup pri nácviku čítania a osvedčené postupy v didaktike. Vychádza z uplatnenia overenej a najpoužívanejšej analyticko-syntetickej metódy, podporuje aktívne používanie písanej reči pri čítaní a písaní.Čítanie s porozumením je podporované čítaním moderných, pre deti atraktívnych textov.

AUTORKY

Autorkami HUPSOVHO šlabikára LIPKA sú skúsené odborníčky na didaktiku materinského jazyka a špeciálnu pedagogiku. Autorkou literárnych textov o Hupsovi je spisovateľka, ktorá píše detské knihy.

SÚBOR MATERIÁLOVhups

Šlabikár je dvojdielny, jeho neoddeliteľnou súčasťou je pracovný zošit. K súboru materiálov k šlabikáru patrí aj multimediálny disk, nápovedné tabule, súbor šiestich predpisových zošitov, maňuška Hupsa, metodické komentáre a návrhy príprav na vyučovanie.

ŠTRUKTÚRA ŠLABIKÁRA

Šlabikár je rozdelený na tri didakticky samostatné časti – prípravné, nácvičné a zdokonaľovacie obdobie. Obdobia sú odlíšené aj farebne – horná lišta strán prípravného obdobia je zelená, nácvičného obdobia žltá a zdokonaľovacie obdobie má hornú lištu strán modrej farby.

PRÍPRAVNÉ OBDOBIE

nápovedná tabuľa k písmenu aPrípravné obdobie nadväzuje na predprimárne vzdelávanie, podporuje a rozvíja jazykové a komunikačné kompetencie žiakov. Strany majú vyznačené špecifické didaktické funkcie,ktoré uľahčujú učiteľom stanoviť si ciele vyučovacej hodiny pri práci s úlohami na konkrétnej strane. Prípravné obdobie využívaprácu s nápovednými obrázkami, pretože priradenie hlások k obrázkom je prirodzená stratégia osvojovania písanej reči. Úlohy prípravného obdobia tvoria didakticky premyslený celok.

NÁCVIČNÉ OBDOBIE 

vyvodzovacie obrázkynácvičnom období je dôsledne dodržaná overenádidaktická postupnosť nácviku čítania a písania.  Zaradenie vyvodzovacích obrázkov na fonematické uvedomovanie novej hlásky na začiatku, vo vnútri a na konci slova uľahčuje prácu učiteľovi pri príprave na vyučovanie rovnako ako niekoľko kratších textov na nácvik techniky čítania pri každom písmene, ktoré nahradili jeden dlhší text. Literárne texty o Hupsoviurčené na počúvanie motivujú žiakov na čítanie a pripravujú ich na prácu s textom a riešenie úloh na porozumenie textu už v období, keď sami ešte nepoznajú všetky písmená a nevedia prečítať súvislý text. Sprievodná postavička Hups motivuje žiakov na čítanie. Úlohy na diagnostikovanie úrovne poznatkov o písanej reči každého žiaka sú takisto dôležitou súčasťou šlabikára. Nácvičné obdobie ponúka veľa zábavných úloh, texty na nácvik techniky čítania a čítanie s porozumením. Postupne sa mení pomer činností zameraných na nácvik techniky čítania v prospech činností zameraných na aktívne využívanie písanej reči.

ZDOKONAĽOVACIE OBDOBIE

Zdokonaľovacie obdobie ponúka žiakom texty rôznych autorov, ktoré sú spracované ako antológia. Žiaci tu nájdu básne, prózu, nesúvislé texty, náučné texty. Texty sú napísané rôznymi typmi písma, aby žiaci neskôr nemali problém čítať iné knihy či časopisy. Zaradenie textov do piatich tém učí žiakov uvažovať nad obsahom textu. Spracovanie zdokonaľovacieho obdobia smeruje čítanie žiakov tak, aby proces čítania bol prostriedkom na získavanie, resp. odovzdávanie informácie.